Chcem

Chce sa mi plakať

no niekto na tomto svete

mi to jasne zakázal.

A ja neviem čo sa stalo,

len jedno viem,

že niekoho ľúbim

no on v tom nemá jasno.

Chcem ísť preč, ďaleko.

Chcem vidieť trpieť ľudí

pre ktorých trpím ja!

Chcem povedať slovo

bez slabík, bez zvuku

Chcem naznačiť niečo

čomu sama nechápem.

Chcem vidieť teba

ale odvahu nemám.

Chcem to čo mi chýba

osobu, teba no najviac seba!

Rozmýšľať nad jasnou hviezdou

čo tak ďaleko sníva,

už dávno nemôžem.

Ja nemám sily

na slová, otázky, vety.

Preto len chcem teba,

za jasnú hviezdu neba.

Ničoho viac sa nechcem báť,

len toho že pred tebou ostanem stáť.

Chcem silu na to

čo pre mňa znamená zlato.

Chcem teba a nikoho iného,

lebo pre mňa znamenáš niečo krásneho

VENOVANé JEDNEJ OSôBKE

BY: JankaD

 Na slovíčko.

Park či reštyka?

Čo si vybrať

k silnej láske?

Čo si zobrať?

Lásku si mi dal

a moju dušu si si vzal.

Nechcela som veľa,

len silnú lásku,

sladký kúsok s teba.

Na slovíčko!

Ktosi kričí,

tým však silu

lásky zničí.

Nemienim bojovať

o lásku večnú,

ale nedám si vziať

svoju dušu čistú.

Na slovíčko,

počúvaj ten zvuk,

nevnímaj čo vidí oko,

cítiť ho skús.

Nechcela som vedieť,

prečo.

Vedieť si ma nechal

a môj krik,

na slovíčko.

Si dávno nevnímal.

Čo oko nevidí

srdce vôbec necíti.

Ja som chcela

aby si ma počul.

No ty si už dávno

s niekým iným sníval.

A tak zo svojím krikom

na slovíčko

nepochopená,

sivá myš

odchádzam.